Vášeň pre históriu sa v ňom rodila už od detských čias. Odmalička ho priťahovali dejiny a ako sám hovorí, namiesto hrania sa s autíčkami už vtedy uprednostňoval hračkárskych dinosaurov, vojačikov či knižky o histórii.
Na rozdiel od iných ľudí, ktorým je história len koníčkom, on ju po Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici aj vyštudoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a aktívne sa jej venuje. Regionálny historik Viktor „Viťo“ Brádňanský, o ktorom je reč, však svoje nadobudnuté poznatky z histórie zužitkováva aj pri svojej práci v organizácii zameranej na rozvoj cestovného ruchu v regióne.
Keďže je rodený Hnúšťan a má predkov z Klenovca a Rimavskej Píly, poprosili sme ho o rozhovor o ňom i o zaujímavostiach z dejín regiónu, ktoré postupne odkrýva.
Prečo si sa rozhodol práve pre štúdium histórie?
Odmala ma zaujímali dejiny a od detských čias som počúval príbehy našich predkov. Väčšinou sa týkali, samozrejme, protifašistického odboja a vojnových čias. Veľmi ma to zaujímalo už ako malého a tak nejako sa to do mňa dostalo.
Takisto ma neskutočne bavili hrady. Kým sa ostatné deti hrávali s autíčkami, ja som sa hrával s dinosaurami a vojačikmi a listoval si Kroniku ľudstva. Na to dodnes spomína moja rodina, že ma ani tak nezaujímali hračkárstva, ako skôr kníhkupectvá a v nich knihy o hradoch. Aj keď som ešte nevedel poriadne čítať, fascinovali ma už len samotné obrázky.
Vyštudoval si teda dejiny, ako sa následne vyvíjala Tvoja profesná história?
Aktívne som sa angažoval v občianskom združení (OZ) Rodon Klenovec, kde pôsobím dodnes vo folklórnom súbore Vepor. Cez združenie som sa vďaka mojej krstnej mame Stanke Zvarovej dostal aj do prípravy projektov a organizovania rôznych podujatí. Začal som robiť animátora voľného času na detských muzikantských táboroch, ako boli Primášikovia, Muzičky a Malí tanečníci.
Neskôr mi krstná pomohla aj s angažovaním sa v rámci organizovania festivalu Klenovská Rontouka, kde som mal posledné tri roky vlastný program. Väčšinou mi pripadol na sobotu nejaký interaktívny program pre návštevníkov – napríklad verbovačka či lapanie Jánošíka. Minulý rok som robil program Prijímanie do cechu baníckeho.
V rámci OZ som sa ešte popri škole venoval vedecko-výskumnej činnosti, spracovával som historické materiály. Moja téma, na ktorej som dlhé roky pracoval a mám ju stále rozpracovanú, sú dejiny okresu Hnúšťa. Venoval som sa jej v rámci archívneho výskumu a bola jej venovaná aj moja diplomová práca.
V súčasnosti pôsobíš v Oblastnej organizácii cestovného ruchu (OOCR) Gemer. Ako si sa dostal k tejto práci v rámci turizmu?
Ako som spomínal, keď som skončil vysokú školu, cez projekt som sa zamestnal v OZ Rodon, kde som pomáhal pri organizovaní rôznych kultúrnych podujatí. Zároveň som robil historický výskum a bádanie k histórii obce Klenovec a nášho regiónu. Popri práci na rôznych kultúrnych podujatiach som prišiel s myšlienkou na vytvorenie nového historického festivalu, ktorý sa prvýkrát uskutočnil v Kraskove pri gotickom kostolíku.
Práve tieto kostoly ma na Gemeri-Malohonte najviac zaujali. Sú skutočne unikátne a hľadal som nejaký spôsob, ako ich odprezentovať. Takže som so skvelým tímom zrealizoval svoju ideu a vytvorili sme festival "Z histórie Malohontu“, s ktorým pokračujeme aj tento rok. Prvú septembrovú sobotu by sa mal uskutočniť jeho prvý ročník, keďže vlaňajší považujeme za nultý.
Ale aby som sa vrátil k tomu, ako som sa dostal do OOCR Gemer. Jednoducho, na stránke Profesia.sk som našiel pracovnú ponuku Rozvojovej agentúry BBSK na pozíciu destinačného koordinátora pre región Gemer, šiel som na výberové konanie a podarilo sa mi uspieť. V súčasnosti pracujem pod Rozvojovou agentúrou BBSK, ktorá aj takýmto personálnym zabezpečením pomáha OOCR Gemer k rozvoju regiónu.
Čo je Tvojou pracovnou náplňou? Môžeš zároveň priblížiť nejaké zaujímavé projekty, ktoré ste u nás v regióne v poslednom čase spustili?
Pracovná náplň je dosť široká, pretože sa pohybujeme vo viacerých sférach. Snažíme sa nadväzovať kontakty s obcami, rôznymi aktívnymi združeniami a hľadať možnosti a spôsoby rozvoja cestovného ruchu v regióne. Zároveň mi dosť pomáha, že som študoval históriu a venoval sa práve týmto regionálnym záležitostiam, pretože hľadáme hlavne atraktívne miesta, ktoré by k nám mohli prilákať nielen domácich, ale aj zahraničných turistov.
V rámci toho poskytujeme aj dotácie na rozvojové zámery v oblasti cestovného ruchu. Čo sa týka regiónu Rimavskej doliny, podporili sme rozšírenie cyklopožičovne v meste Hnúšťa nákupom nových bicyklov. Ďalšie projekty, ktoré sme podporili a v súčasnej dobe sa realizujú, je náučný chodník Po stopách Maginhradu, a projektová dokumentácia obnovy Petrivaldského vily v Hnúšti.
Povedz niečo ešte o sebe, čomu sa venuješ vo voľnom čase? Na sociálnych sieťach sme Ťa neraz videli v kroji a s heligónkou…
Folklór, to je môj život, moja duša, bez toho by som si nevedel predstaviť žiť. Som vášnivý folklorista, spevák, tanečník a heligonkár, rád chodievam hrať na rôzne podujatia, oslavy, svadby.
Zároveň som súčasťou tímu v rámci projektu „Roztratené zrnká“, cez ktorý mapujeme a zaznamenávame tradičnú ľudovú kultúru v našom regióne. Histórii sa venujem aktívne aj ako člen Klubu vojenskej histórie Krasnogvardejci Košice, s ktorým sme zrealizovali už dva ročníky Bojov SNP v Rimavskej Bani.
Organizujem rôzne výstavy a chodím prednášať o dejinách SNP na školy. Naďalej sa venujem historickému výskumu a v rámci posledného roku som presedlal na novú tému. Je to dosť neznáma kapitola našich dejín, konkrétne boje o Slovensko v roku 1919, ktoré sa odohrávali aj v našom regióne a boli intenzívnejšie ako za Slovenského národného povstania.
V rámci tohoto výskumu som objavil aj zachovalé hroby československých vojakov v Tisovci. Vďaka OZ Gemerské grúne sme podávali projekt na BBSK, kde nám bola schválená dotácia na ich obnovu.
Aktuálne realizujeme obnovu týchto hrobov a zároveň k nej sa nám do regiónu podarilo dotiahnuť historický Legiovlak. Pietny akt a odhaľovanie hrobov tak bude spojené s jeho predstavením v Tisovci v sobotu 18. júla 2020 o 11:00.
