Presne 225 rokov uplynulo 10. marca 2021 od narodenia Mateja Hrebendu, národného buditeľa a kolportéra kníh, ktorého život je spätý s naším regiónom.
Narodil sa v roku 1796 v Rimavskej Píle a dlhé roky žil v Hačave, kde je i pochovaný.
Život ho však zavial aj do ďalších dedín nášho regiónu. Ako sám píše vo vlastnom životopise, po smrti svojej matky v roku 1806 sa živil ako mendík, teda školský či farský pomocník v detskom veku. „Najprv v píľanskej (Rimavská Píla, pozn. red.) škole u p. Michala Grónera, školy tejže učiteľa, potom dva roky na Hrlici v Gemeri pri p. Ondrejovi Hlobécym, i v Rimavskom Brezove pri p. Gregorovi Paulínym,“ uvádza Hrebenda s tým, že čas trávil aj na Ploskom, kde bol jeho otec učiteľom.
On sám bol neskôr hlásnikom na Krokave, Hačave i Polome a prvýkrát sa ženil v kostole v Kokave nad Rimavicou, kde žila jeho nastávajúca Zuzana Gabajová. Bohužiaľ, chyba zraku, ktorá neskôr prešla až do slepoty, sa u neho prejavovala už od raného detstva.
„Tak sa rozpamätávam, že keď som sa ako päťročné dieťa s dietkami hrával, už moju chybu znamenali a mňa slepým prezývali. V deviatom roku som už večer pri svetle čítať nemohol, v pätnástom ani vo dne,“ spomína Hrebenda v životopise s tým, že potom chodieval „i na štvrtú a piatu dedinu k takým ľuďom, ktorí mi knižky predčítať ochotní boli.“
Knihy Hrebenda neskôr roznášal po celom kraji a okrem ich šírenia aj sám písal. Skladal napríklad veršovanky, teda nenáročné básne pri príležitosti rôznych udalostí. Napísal aj vlastný životopis, datovaný na jar roku 1860, z ktorého sme citovali vyššie.
Hrebenda sa vyznačoval i tým, že napriek strate zraku veľa cestoval. Pochodil nielen celý Gemer, teda dnešné okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava, ale navštívil tiež mnohé miesta na Slovensku a cestoval i do mnohých veľkých miest vtedajšej monarchie, vrátane Budapešti a Viedne.
V Hačave stál ešte do roku 1971 dom M. Hrebendu. Bohužiaľ, ľahostajnosť Slovákov k vlastnej histórii sa nezaprela ani v tomto prípade a obydlie, ktoré malo byť po správnosti múzeom tohto významného človeka, bolo zbúrané. V strede dediny má však Matej Hrebenda aspoň svoj pamätník.
Ak vás zaujíma Hrebendov život, na stránke zlatyfond.sme.sk nájdete jeho životopis, z ktorého sme čerpali údaje a citácie do tohto článku.
