Divadelný súbor (DS) Katalpa v Hnúšti a DS Daxner v Tisovci sú posledné dve zoskupenia svojho druhu, ktoré na severe Rimavskosobotského okresu udržiavajú tradíciu ochotníckeho divadla.
V obidvoch pôsobí Michal Stejskal – v prvom ako režisér, v druhom ako herec.
„Po 25 rokoch herectva ma to nejako začalo lákať, trošku tvoriť sám. Takže skúsili sme urobiť zopár inscenácií pod mojou réžiou, respektíve pod spoločnou v DS Daxner. Potom ma oslovila Hnúšťa, že by chceli znovu oživiť súbor, tak som si povedal, že to skúsim. Sú to už tri roky a myslím si, že sa nám darí,“ zhrnul režisér.
Ako dodal, ochotnícke divadlo je aj o tom, že si musia poradiť s obmedzeným výberom hercov a byť vďační každému, kto má záujem hrať. „Čiže je na režisérovi zohnať hru a titul, ‘napasovaný‘ na hercov, ktorých má k dispozícii,“ vysvetlil Stejskal.
Za tri roky pôsobenia členovia DS Katalpa naštudovali a odohrali tri hry – Zvonodrozdovo, Luigiho srdce a Ťapákovci. „Začali sme nacvičovať aj ďalšiu situačnú komédiu, bohužiaľ, táto situácia s COVID-19 nás trošku zastavila. Herci sa však doma učia svoje texty a verím, že potom to pôjde o to rýchlejšie,“ avizoval režisér.
Čo sa týka Tisovca, ochotnícke divadelníctvo v tomto meste oslávilo v tomto roku 160. výročie od prvej písomnej zmienky a fungovalo dokonca už pár rokov predtým. „Navyše, je to zhodou okolností práve pri 100. výročí divadla na Slovensku. My sme pri tej príležitosti nacvičili hru Jána Palárika Drotár, ktorá bola pred 160 rokmi v Tisovci uvedená ako prvá,“ povedal Stejskal a doplnil, že k výročiu vydali aj novú publikáciu. „Obsahuje všetky informácie o tisovskom divadle, ktoré doteraz neboli publikované,“ konkretizoval.
