V dnešnom rozhovore sme sa porozprávali s hnúšťanskou mestskou poslankyňou Miroslavou Vargovou, ktorá je od roku 2007 manažérkou Miestnej akčnej skupiny MALOHONT.
Medzi témami bola byrokracia pri získavaní financií pre región, projekty v Hnúšti, potenciál pre turizmus či celkovo práca poslanca mestského zastupiteľstva.
Čo sa týka Miestnej akčnej skupiny (MAS) MALOHONT, človek, ktorý Vás sleduje na sociálnych sieťach, môže nadobudnúť dojem, minimálne v posledných rokoch, že hlavnou náplňou Vašej práce je boj s neustálou byrokraciou. Skutočne je taká veľká, ako to vidíme vo Vašich príspevkoch?
Ten dojem je správny. A to na Facebook nie je čas ani priestor písať všetko. Čiže sú to len omrvinky toho, aké to reálne naozaj zlé je, pretože prakticky posledných päť rokov sa ťahá zle nastavené programové obdobie 2014 - 2020.
Namiesto toho, aby sa procesy zľahčovali a zjednodušovali, tak vždy sa vymyslí niečo nové, čo zase veci skomplikuje. Žiaľbohu, momentálne nevidím ani svetlo na konci tunela.
Ovplyvňuje to celkové fungovanie MASky?
Veľmi zásadne, pretože päť rokov riešenia byrokracie spôsobilo to, že finančné prostriedky, ktoré sme mali vyčlenené, resp. schválené na toto obdobie 2014 - 2020, sme reálne mohli začať rozdeľovať až v roku 2019, čiže v predposlednom roku.
Zároveň nás tlačí prechodné alebo "dobehové" obdobie, ktoré Európska únia dáva všetkým členským štátom, čo znamená, že všetky peniaze musíme minúť a projekty zrealizovať do konca roka 2023. Ostávajú nám teda necelé 3 roky, čo je pri súčasnom nastavení procesov a nedostatku kapacít málo. Celkovo myslieť si, že dokážeme niečo úplne dobehnúť za 4 – 5 rokov, na čo sme mali mať pôvodne 7 - 10 rokov, by bolo naivné.
Je teda vyslovene ohrozené fungovanie MASky, ak sa niečo nezmení?
Áno, pretože jednou z tých byrokratických vecí je to, že Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR si doteraz neplnilo lehoty na preplácanie finančných prostriedkov na chod MAS. Čiže my sme napríklad na prevádzku MAS nemali preplatené financie aj viac ako rok. Takže sme boli nútení využiť na to financie, ktoré dávajú dokopy obce na území miestnej akčnej skupiny a zároveň si zobrať úvery z bánk, aby sme mohli zaplatiť prenájom, mzdy zamestnancov, a aby sme mohli fungovať.
Celkovo je to zložitá téma. Tieto prevádzkové výdavky sú percentuálne viazané na to, koľko sa reálne minie na projekty v regióne. Ale zatiaľ v podstate nikto na Slovensku nemá zazmluvnený žiadny projekt v miestnej akčnej skupine alebo v regióne, pretože všetky procesy meškajú, zbytočne sa komplikujú alebo nie sú dostatočne pripravené, hoci bol na to dostatok času. A tak niekoľko projektov, ktoré už boli schválené na úrovni MAS aj na strane PPA, čaká na zmluvu a ďalšie stovky na kontrolu. Toto je pritom len časť podpory, ktorú sme mali v roku 2017 pre región schválenú, druhú časť, ktorú spravuje novovytvorené ministerstvo, nemáme dodnes zazmluvnenú, a teda ani jednu vyhlásenú výzvu, nie to ešte nejaký predložený projekt.
Druhá vec s ktorou sa boria, je nedostatok personálnych kapacít na Pôdohospodárskej platobnej agentúre aj na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, pretože zo 110 miestnych akčných skupín dorazilo na kontrolu viac ako 1000 projektov. A teraz to nestíhajú kontrolovať, čomu na jednej strane rozumieme, na strane druhej procesy tieto procesy nenastavujeme my v regiónoch, ale príslušné ministerstvá či PPA, a teda musia si byť vedomí toho, čo to všetko obnáša.
Dostávame sa tak do ďalšieho časového sklzu, pre ktorý budú mať koneční žiadatelia v regiónoch málo času na realizáciu projektov. Takže je to ohrozené jednak po obsahovej stránke a aj po finančnej je to čistá katastrofa, že my ako ľudia, ktorí by mali akoby dávať ľudí dokopy v regióne, identifikovať s nimi rozvojové projekty a pomáhať im s tým, tak veľa času musíme minút na to, aby sme takmer mesiac čo mesiac riešili zabezpečenie prevádzky MAS, bez ktorej sa tieto financie pridelené regiónom nedajú využiť.
To je podľa na tom celom najhoršie, že ak na Slovensku a v našich regiónoch chcete robiť rozvoj vidieka, tak si musíte na to najskôr požičať peniaze.
Hovorili ste, že ste až teraz začali prerozdeľovať peniaze na jednotlivé projekty. Môžete spomenúť nejaký jeden alebo dva zaujímavé a obzvlášť prínosné?
Máme za sebou uzavreté 4 výzvy, z toho 1 vyhodnotenú, v ktorých sme mali predložených celkovo 19 projektov. Z úplne prvej výzvy v tomto období nám vyšli dva schválené projekty. Jeden je v obci Hrachovo, kde to je rekonštrukcia objektu obecnej budovy na podnikanie. Majú tam vzniknúť priestory pre dve podnikateľské prevádzky. Druhým je projekt mesta Hnúšťa, konkrétne rekonštrukcia spoločenskej sály v prístavbe kultúrneho domu, keďže tento priestor nezodpovedá súčasným nárokom a v Hnúšti takýto väčší reprezentatívny priestor veľmi chýba. Pri ostatných projektoch prebieha administratívna kontrola.
Aktuálne máme otvorené 2 výzvy pre podnikateľov zamerané na ubytovacie a rekreačné zariadenia, ako aj na spracovanie a podporu predaja poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov.
Plynulo sme teda prešli do Hnúšte, v ktorej bývate zhruba sedem rokov. Ste tam zároveň prvé volebné obdobie aj poslankyňa mestského zastupiteľstva (MsZ), ale o dianie v mestskom parlamente ste sa zaujímali ako občianka aj predtým - často sme vás napríklad videli prísť na zasadnutie. Splnili sa teraz, keď ste poslankyňa, vaše očakávania, viete ovplyvniť život v Hnúšti tak, ako ste si to predstavovali?
Myslím si, že v samospráve všetko trvá o čosi dlhšie. Nie je to ako napríklad v prípade, keď sa podnikateľ rozhodne, že si kúpi nejaký stroj a keď má na to peniaze, tak v podstate hneď zajtra si ho môže zakúpiť. V samospráve to takto nefunguje. Sú tam určité procesy, pretože predsa len spravujete verejné financie, nie svoje vlastné.
Stále som presvedčená o tom, že na pozícii poslanca MsZ sa dá toho ovplyvniť veľa, ale ja som tam zatiaľ len dva roky a za tie sa toho veľa dokázať nedalo, to si sama uvedomujem. Celkovo som o tom presvedčená aj z predchádzajúcej práce so starostami iných obcí – teda, že jedno volebné obdobie je príliš málo na to, aby či už starosta alebo poslanec niečo dokázal. Hlavne, keď je to napojené na nejaké väčšie investičné projekty, ktorých príprava trvá roky mravenčej práce, ktorú občania mesta nemusia vôbec vnímať.
My sme práve v období, keď jedno programové obdobie končí a ďalšie sa začína, čiže je dosť "hluché" na projekty. Preto to občania môžu vnímať tak, že sa toho v Hnúšti možno nedeje tak veľa, ako by očakávali, ale na mnohých veciach aj veľkých investíciách sa pracuje. Všetko si vyžaduje prípravu podkladov a prípravné práce, za ktorými hneď nie je vidieť výsledky.
Čo sa podarilo za tie dva roky urobiť a čo považujete za úlohy, ktoré ešte pred vami stoja?
Myslím si, že veľkým úspechom, ktorý prechádza z jedného volebného obdobia do druhého, je pokračovanie v revitalizácii priemyselného parku - vo vytváraní priestorov pre ďalších investorov. Či sa nám to niektorým páči viac alebo menej, sú to ďalšie pracovné miesta, ktoré v tomto regióne vznikajú.
Potom sú to také menšie investičné akcie, ako napríklad Petrivaldského vila, ktorá sa zrejme po dvadsiatich rokoch snáh o jej rekonštrukciu dočká obnovy . Máme za sebou ukončené verejné obstarávanie na dodávateľa rekonštrukcie, čiže mali by sme sa do toho pustiť už na jar, ak to dovolí počasie.
Ďalšou je rekonštrukcia prístavby kultúrneho domu, čo by mohla byť tiež zaujímavá investícia. Na posledných zasadnutiach MsZ rezonovala v negatívnom svetle oprava strechy kultúrneho domu, ku ktorej mám výhrady a aj po správe hlavnej kontrolórky som presvedčená, že bolo porušené verejné obstarávanie. Nijako však nespochybňujem - ja ani kolegovia poslanci, že táto investícia bola potrebná.
Myslím si však že oveľa väčšie výzvy stoja pred nami. To je napríklad vyriešenie kanalizácie v meste, respektíve jej dokončenie, ktoré v predchádzajúcom období nebolo podporené napriek niekoľkým opakovaným snahám. Ten projekt je zastaraný, takže čaká nás aktualizácia, na ktorú sme v rozpočte schválili financie.
Ešte väčšia výzva, ktorá je pred nami, je riešenie tretej etapy skládky tuhého komunálneho odpadu, pretože stále nedisponujeme ako poslanci dostatkom údajov na to, aby sme sa vedeli rozhodnúť, či vôbec do tejto tretej etapy ísť alebo nie. Do budúcnosti je v tejto oblasti veľkou výzvou aj spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov či kuchynského odpadu a celkovo zvýšenie miery triedenia odpadov, ktoré je na nedostatočnej úrovni, čo sa potom odráža aj v poplatkoch za odpad.
Samozrejme, každý rok sa v rámci rozpočtu riešia investície vo forme asfaltovania, opráv ciest a parkovísk, ale okrem spomínaného odpadového hospodárstva a kanalizácie, na väčších zámeroch v Hnúšti zatiaľ dohodnutí nie sme, čo je na škodu veci. Ja osobne nemám problém priznať, že je to aj kvôli nedostatočnej komunikácii medzi poslancami a primátorom.
Na sociálnej sieti v uplynulom období zarezonoval Váš spor s primátorom, ktorý Vás obvinil zo šírenia nepravdivých informácií, špinavej antikampane, intríg, spochybňovania autorizovaných statikov, ohovárania či špinenia na mesto. Ako vnímate jeho slová?
Keďže sa to nestalo prvýkrát a nielen na sociálnej sieti, už som si zvykla. Určite nie som bez chyby, ale aby niekto takto verejne obviňoval niekoho, kto sa snaží, aktívne predkladá návrhy, alebo pomáha mestu aj nad rámec svojej funkcie, s tým som sa ešte nestretla. Rovnako nerozumiem ani dehonestovaniu mojej práce. Nemusíme si predsa navzájom sadnúť ako ľudia, alebo mať na veci rovnaký názor, vždy sa však dokážeme k sebe správať slušne a pokračovať v spolupráci aj bez vzájomného osočovania sa.
Celé to má ešte zaujímavé pokračovanie v tom, že ma primátor cez svojho právnika vyzval na verejné ospravedlnenie sa za jeden z výrokov, čo som neurobila, čiže možno sa kvôli tomu stretneme na súde. Aj napriek všetkému vidím jediné riešenie v prospech mesta v spolupráci a intenzívnej komunikácii, ktorej som otvorená. Na spoluprácu však treba minimálne dve strany.
Spomeňme ešte jednu podtému a tou je Hnúšťa a turizmus. Zlé jazyky tvrdili, že v Hnúšti nikdy fungovať nemôže, že je to postpriemyselné mesto, kde sa nezachovalo veľa pamiatok. Zdá sa však, že to tak nie je. Pred pár rokmi bolo zriadené turistické informačné centrum a prebieha tu viacero turistických aktivít. Ako to vnímate vy ako človek, ktorý má blízko k tejto oblasti a Hnúšťu zastupuje aj v Oblastnej organizácii cestovného ruchu (OOCR) Gemer - ako hodnotíte súčasný stav a ako vidíte potenciál na ďalší rozvoj?
Určite tu potenciál je, aj keď stále možno väčšina ľudí a zrejme aj kolegov poslancov nie je presvedčená o tom, že toto je priorita. Určite to je jedna z ciest, o ktorej som sama presvedčená, pretože som videla na vlastné oči príklady obcí, ktoré boli naozaj pánubohu za chrbtom a dokázali v cestovnom ruchu vytvoriť také pracovné príležitosti, že z toho dedina "žila".
Takisto som navštívila aj mestečká, ktoré boli podobného typu ako Hnúšťa, teda s upadnutou časťou priemyslu, s nevyužitými objektmi, ktoré však následne dokázali využiť ako atrakcie v cestovnom ruchu. Čiže ja tu priestor vidím, ale myslím si, že by mal byť viacej koordinovaný v súvislosti s aktivitami v okolí a viac prepojený na aktivity v rámci celého regiónu a OOCR Gemer.
Aj v tejto oblasti mi v našom meste chýba určité plánovanie. Mám pocit, že veľa aktivít a nápadov je "rýchlokvasených" zo dňa na deň, bez premyslenia, bez toho, aby sme jeden dotiahli na sto percent a ďalšie už máme rozpracované. Mám dojem, že sa naraz púšťame do mnohých, a keď mnoho aktivít robíme len čiastočne, tak výsledok je v podstate žiadny. Prípadne nie taký, aký by mohol byť, ak by sme mali veci pripravené či naplánované poriadne.
Takže ja som určite človek, ktorý je za podporu cestovného ruchu a myslím si, že aj v Hnúšti, i keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, je potenciál na ďalší rozvoj, ktorý môže priniesť aj ďalšie pracovné miesta.
Posledná otázka je trochu na odľahčenie, taká osobná:-) Na Facebooku okrem byrokracie, s ktorou sa boríte, Vás vidíme občas zdieľať aj vaše kulinárske výtvory. Je varenie a pečenie Váš koníček?
Neviem, či je to koníček, lebo zaň považujem niečo, čo človek robí permanentne a ja mám len také obdobia (smiech). Podľa mňa si to ľudia aj všimnú, že niekedy tých kulinárskych príspevkov mám viac, niekedy menej. Priznám sa, že je to taký ventil od spomínanej byrokracie, ktorú dennodenne zažívam.
Ale aj na tie kulinárske záležitosti treba mať čas, takže väčšinou, keď pečiem, znamená to, že mám trochu voľného času. Keď ten čas nie je, teda, že ráno idem do práce a večer sa vraciam, tak skončíme pri tom, že si objednáme večeru z reštaurácie alebo sa spoľahnem na manžela. Teda je to skôr odreagovanie sa a človek sa väčšinou na Facebooku pochválili tým, čo sa podarilo a nie tým čo nie (smiech).
