Primátor Michal Bagačka stojí na čele Hnúšte od roku 2003 a v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, ktoré pripadajú na sobotu 10. novembra 2018, sa bude uchádzať o znovuzvolenie. V tejto súvislosti sme sa s ním porozprávali o jeho plánoch a prioritách na nasledujúce štyri roky.
Ako hodnotíte doterajší priebeh predvolebnej kampane v Hnúšti?
Do dnešného dňa som si myslel, že kampaň je v medziach normy. Dnes, keď som si prečítal materiál môjho protikandidáta Romana Lebedu, nad ktorým žasnem a ktorý ma ľudsky pobúril, som musel zmeniť názor. V skratke by som tento materiál charakterizoval jednou vetou – Nikto vám nemôže dať toľko, čo vám ja sľúbim.
Zodpovedne môžem povedať, že je to nereálny dokument, bez finančného vyčíslenia, s krásnymi, no ničím nepodloženými obrázkami. Megalomanské veci, ktoré sa pekne čítajú, ale to je všetko. Prvé, čo mi napadlo pri tomto zúfalom dokumente, bolo, či si pán kandidát nerobí z občanov mesta srandu.
V tom materiáli je všetko, všetko na čo si len spomeniete, na čo sú málo aj dve alebo tri volebné obdobia. Na rekonštrukcie uvedených objektov by boli potrebné milióny, ak nie desiatky miliónov eur.
Len tak pre zaujímavosť – skládka 600 000 eur, kanalizácia štyri milióny eur (spolufinancovanie 200 000 eur), odkúpenie majetku - napríklad poliklinika 1,3 milióna, Robotnícky dom 500 000 eur, a to bez rekonštrukcie, čo sú ďalšie milióny. To nehovorím o parkoviskách, ihriskách, či oddychových zónach. Mám pokračovať ďalej?
Mesto môže investovať ročne okolo 100 000 eur na projekty. Na čerpanie fondov musíte čakať na výzvy, na vybudovanie kongresového centra s wellness alebo na kúpalisko typu Dolná Strehová potrebujete investorov. No, už vidím ako sa k nám hrnú budovať takéto zariadenia.
Mám za sebou oveľa viac rokovaní a investormi ako spomínaný pán kandidát, preto to viem zhodnotiť. Je možné ešte zobrať úver, pretože naše mesto je na tom s úverovým zaťažením vynikajúco. Lenže nedá sa všetko financovať z úveru a tým zadlžovať ďalšie generácie.
Môj protikandidát ďalej píše, že nemusíme na všetko využívať eurofondy, na druhej strane chce posilniť projektový tím. Asi aj o akčnom pláne má skreslené informácie, pretože ten sa nedá meniť len tak, keď si to Hnúšťa zmyslí.
Aj ja som komunikoval s možným investorom na domov dôchodcov, konkrétne s evanjelickou charitou. Je to ako informácia v poslednej alebo predposlednej zápisnici z mestského zastupiteľstva, ale kým nie sú dohodnuté zásadné veci, tak to nebudem vyťahovať ani pred voľbami.
Alebo vrátiť majetok do mesta. To len tak, lusknutím prsta? Opýtal sa niekto majiteľov, či sú objekty na predaj? Ak nie sú, potom sa to zhodnotí štýlom – ja som chcel, ale ostatní nie? Škola či Banícka bytovka v dražbe zmenili majiteľa. Vieme, čo nový majiteľ s nimi plánuje urobiť?
My sme mali ťažké chvíle, keď sa tento majetok predával (v súťaži, kde boli traja záujemcovia). Spolu s poslancami sme rozhodli (12 boli za a jeden sa zdržal) a tak majetok prešiel do súkromného vlastníctva. Mestu ale hrozila nútená správa. A teraz to zneužívať v kampani? Nemám slov.
Robotnícky dom nikdy nepatril mestu, preto aké vrátenie majetku? Bol postavený zo zbierok robotníkov, v poslednom období pred predajom patril Jednote, ktorá si sama riešila predaj, tak aké navrátenie.
Čo sa týka zamestnanosti, ako ešte podrobnejšie spomeniem neskôr, v priemyselnej zóne pracuje do 700 ľudí. Je jednoduché bez zodpovednosti napísať, že potrebujeme jedného veľkého investora. To však môže napísať len niekto neznalý pomerov. Časy veľkých investorov sú už za nami a väčšinou mieria do väčších lokalít. Naša šanca je však prilákať menších investorov a subdodávateľov.
Preto sme sa aj snažili o získanie pozemkov od SLZ. Keby sme ich mali vo vlastníctve pred rokom, možno by tam už stála hala investora, ktorý chcel zamestnať 150 ľudí. No nevzdávame sa, za tie roky vieme, čo chceme. Máme už veľa pozitívnych aj negatívnych skúseností, ale stále platí – ak by sme sa do vytvorenia priemyselného parku v roku 2007 nepustili, možno by bola Hnúšťa aj celá dolina ešte vyľudnenejšia.
Písanie môjmu protikandidátovi ide, to vie, ale inak je mimo reality. Neviem si to ináč vysvetliť. Primátor sa nemôže správať štýlom: ja sám, ja sám. Sú to poslanci, ktorí musia návrhy posúdiť a odsúhlasiť. Nie je nič horšie pre občanov, ako keď primátor nedokáže spolupracovať s mestským zastupiteľstvom. Navyše, obidva materiály môjho protikandidáta sú v mnohom zavádzajúce, či prispôsobené čitateľovi. Jedným z príkladov je, že náčelník mestskej polície Milan Migaľa sa už dávnejšie vyjadril, že nechce robiť prednostu mestského úradu.
Pôvodne som nemal v úmysle vyjadrovať sa nejako osobnejšie, ale keďže pán kandidát vo svojom predvolebnom materiáli venuje aj priamo mojej osobe nemalú pozornosť, tak mi dovoľte i môj pohľad, s ktorým čitatelia môžu alebo nemusia súhlasiť.
P. Lebeda napríklad píše, že v určitom období som bol dobrý primátor, takže i ja môžem konštatovať, že spočiatku bol aj on dobrý asistent a rád som ho zamestnal, keďže nemal inú prácu Aj keď mi už vtedy viacerí hovorili, že si, ako sa vraví, chovám hada na prsiach. No ja som to neriešil, bohužiaľ.
Postupne, ako sme sa viac spoznávali, som zisťoval, že jeho povaha, štýl práce i jednanie mi nesedí. Ja som skôr človek kompromisu, ako mi to niektorí aj zazlievajú, že som príliš veľký dobrák. Nuž, tak som bol vychovaný.
Počas ôsmich rokov, keď bol poslanec, viac ako sedem rokov podporoval moje návrhy, nemal som absolútne žiadny pocit, že s niečím nesúhlasí. A teraz zrazu je všetko zle. Počas svojho pôsobenia v zastupiteľstve som ho nepočul spomenúť projekty (vrátiť majetok, kongresové centrum, wellnes, program pre Kolóniu a podobne), ktoré teraz navrhuje. Kde bol doteraz?
Náš vzťah sa začal lámať (nakoniec, nielen som mnou, ale aj s poslancami), keď chcel ako viceprimátor plat tisíc eur a mestské zastupiteľstvo mu to neschválilo. Potom jeho aktivity postupne ustávali, až to vyvrcholilo nezhodami a jeho neprimeranou až agresívnou reakciou pri príprave Dní mesta Hnúšťa, koncertom cez Nočný beh, neopodstatneným listom biskupovi či následnou kandidatúrou na poslanca VÚC ako nezávislý kandidát. Určite som s ním neskončil spoluprácu preto, že kandidoval do VÚC, ono to bola už len špička ľadovca. A to, že nemal ambíciu kandidovať? Ach, nechajme tak.
Teraz je móda byť nezávislý, ale ruku na srdce, kto je nezávislý? Dnes hovorí – ja som nezávislý, nie som smerák. Ale tento môj už „nezávislý“ protikandidát najprv nastúpil ako asistent predsedu VÚC Milana Murgaša, potom bol asistentom poslanca Andreja Kolesíka a nakoniec bol u mňa. Ale to nech zhodnotia naši občania, do akej miery je nezávislý.
Ešte možno pár slov k materiálu, ktorý bol R. Lebedom vydaný. Keďže bol poslancom, viceprimátorom a podporoval moje návrhy, nemôže teraz povedať, ja nič, a všetko je zle. Niektoré z tých článkov sú, jemne povedané, nepresné až účelové.
Vie dobre, že na domov dôchodcov sa vyčlenili financie na projektovú dokumentáciu, len sa zatiaľ nevieme zhodnúť, kde bude. Určite by som nekupoval bývalú školu v Kolónii, keď máme svoj majetok – prázdnu bytovku na Hasičskej, ktorá sa dá opraviť, prípadne môžeme postaviť novú stavbu, čo možno bude v konečnom dôsledku ideálny zámer.
Ďalej, porovnávať Dolnú Strehovú so zriadením wellness v Hnúšti, to snáď nie. Čo sa týka zamestnanosti, ako som spomenul v úvode, v priemyselnej zóne pracuje do 700 ľudí. Je jednoduché bez zodpovednosti napísať, že potrebujeme jedného veľkého investora. To však môže napísať len niekto neznalý pomerov. Časy veľkých investorov sú už za nami a väčšinou mieria do väčších lokalít. Naša šanca je však prilákať menších investorov a subdodávateľov, ako som už tiež hovoril.
Preto sme sa aj snažili o získanie pozemkov od SLZ. Keby sme ich mali vo vlastníctve pred rokom, možno by tam už stála hala investora, ktorý chcel zamestnať 150 ľudí. No nevzdávame sa, za tie roky vieme, čo chceme. Máme už veľa pozitívnych aj negatívnych skúseností, ale stále platí – ak by sme sa do vytvorenia priemyselného parku v roku 2007 nepustili, možno by bola Hnúšťa aj celá dolina ešte vyľudnenejšia.
Čo ma asi najviac pobúrilo na poslednom letáku, je skutočnosť, že som vraj prikázal sa fotiť zamestnancom organizácií v meste. Musím povedať, že každý sa mohol rozhodnúť slobodne a som rád, že nikto ani len nezaváhal. Vážim si to. A pre informáciu, ja nevyberám riaditeľov. Pri technických službách a MsKS ich vyberá výberová komisia, ktorá v podmienkach nášho mesta je zvyčajne zložená z poslancov mestského zastupiteľstva a v školách Rady škôl. Ale to pán kandidát dobre vie.
A nakoniec ešte, kto a kedy by mal odísť. Už som spomínal, že som si dal na stôl pre a proti. Či ísť ďalej a uchádzať sa o priazeň našich občanov, alebo nie. Moje rozhodnutie je, že mám dosť energie, entuziazmu a najmä skúseností, aby som naše krásne mesto pomohol spoločne s mojimi spoluobčanmi ďalej zveľaďovať.
Na prvom mieste medzi vašimi volebnými prioritami uvádzate zamestnanosť. Môžete konkretizovať, na čo sa chcete zamerať v tejto oblasti?
V rámci zamestnanosti by som sa rád zameral na získanie investorov do nášho priemyselného parku, možno aj s trochu vyššou pridanou hodnotou, hoci pri vyššom počte odborných pracovných miest by sme už narazili na možnosti pracovného trhu v regióne.
Skôr než na veľkých investorov, ktorí sa aj tak etablujú predovšetkým v ľudnatejších regiónoch, by som sa sústredil hlavne na subdodávateľov v rámci automobilového, gumárenského či drevospracujúceho priemyslu. V rámci toho sme už boli úspešní vo výzve ministerstva hospodárstva, kde sme dostali finančné prostriedky na odkúpenie územia bývalých SLZ, čo mesto nestálo ani euro. Dáva nám to predpoklady, že pri rokovaniach s potenciálnymi investormi im už môžeme niečo konkrétne ponúknuť.
Naším cieľom musí byť nielen skvalitňovať podmienky pre súčasných investorov, ale tiež ukázať ďalším, že tu ešte je pracovná sila, ktorá má potenciál, a rovnako sú tu vhodné podmienky na podnikanie či dobrá spolupráca s mestom.
V porovnaní s obdobím spred piatich alebo siedmich rokoch, keď sa v krízovom období nezamestnanosť v Hnúšti pohybovala okolo 25 percent a v celom okrese aj nad 30 percentami, sa situácia zmenila k lepšiemu. Je to aj tým, že projekt nášho priemyselného parku je úspešný a pracuje tam okolo 600 až 700 ľudí.
V súčasnosti sa už nezamestnanosť v meste pohybuje pod úrovňou 10 percent. Mnohí ľudia si, samozrejme, našli prácu aj v iných prevádzkach v našom regióne. Treba tiež otvorene povedať, že mnohí sú i „vonku“ a chodia pracovať napríklad na týždňovky.
Ďalšou z vašich priorít je školstvo. Aké konkrétne zámery máte v tejto súvislosti?
Ako som už viackrát spomenul, som rád, že čo sa týka rekonštrukcií, naše základné školy (ZŠ) a materské školy (MŠ) máme v poriadku. Teší ma, že sa mi podarilo splniť svoj osobný sľub, že obidve škôlky v priebehu tohto končiaceho volebného obdobia obnovíme. Jednu sa podarilo zrekonštruovať z európskych fondov, druhú na základe príspevku od Úradu vlády SR po rokovaní kabinetu v Hnúšti.
Zvonka máme teda tieto objekty už doriešené, ešte sa nám trochu treba zaoberať budovou ZŠ na Nábreží Rimavy, konkrétne s prvým stupňom. Mesto v spolupráci so školami sa však teraz musí zamerať predovšetkým na interiéry, teda na materiálne vybavenie a zabezpečenie didaktickej techniky.
Obidve škôlky však mali už aj tohto roku v rámci rekonštrukcie fasád a exteriérov nejaké investície do svojich vnútrajškov. Napríklad sa vynovili kúpeľničky pre deti, položila sa nová dlažba, prípadne sa vymaľovalo.
Samozrejme, musíme sa snažiť udržať aj počty žiakov v takej rovine, aby obidve ZŠ mali zabezpečenú plnohodnotnú prevádzku. U MŠ zase zabezpečiť, aby sa do nich mohli zapísať všetky prihlásené deti. Zatiaľ sa nám to darí a verím, že v tom budeme pokračovať aj v budúcnosti.
Medzi prioritami máte aj sociálne služby, ktoré sa dnes dostávajú do popredia aj v dôsledku starnutia obyvateľstva Slovenska. Čo by ste chceli realizovať v tejto oblasti?
Jednou z našich hlavných tém, ktorá rezonovala už aj v tomto volebnom období, je domov dôchodcov (DD). Máme vyčlenené financie na jeho projektovú dokumentáciu. Je pravda, že trochu sme čakali, keďže aj majiteľ nemocnice má ambície vytvoriť takéto zariadenie.
Našou úlohou do budúcnosti bude v prvom rade rozhodnúť, kde bude DD vytvorený a aký spôsob použijeme – teda, či pôjde o rekonštrukciu existujúcej budovy, alebo postavenie novej stavby.
Za veľmi dôležité však považujem aj to, aby seniori mali kde tráviť svoj voľný čas a mali vytvorené podmienky na svoje stretávanie. Aj v súčasnosti majú v Kolónii i priamo v meste vyhradené miestnosti, čím sú v rámci sociálnych služieb vytvorené dve denné centrá, a našou ambíciou je v rámci poslednej výzvy podať projekt na výstavbu centra pre tri generácie, ktoré by bolo komunitným centrom.
Šlo by o novú budovu, v ktorej by sme chceli skĺbiť staršiu i mladšiu generáciu. To znamená, že by tam mali svoje priestory seniori, teda v podstate klub dôchodcov, ale mali by tam byť zároveň i priestory pre centrum voľného času a rôzne aktivity škôl. Takže by sa tam stretávali deti, mládež aj seniori.
Starším obyvateľov by sme radi vyšli aj v ústrety príspevkom na obedy. Ten už majú zavedené niektoré mestá a myslím si, že aj u nás by sme na to vedeli nájsť finančné prostriedky.
Radi by sme sa tiež podieľali na zabezpečení monitorovania a signalizácie skorej pomoci pre seniorov a osamote žijúce osoby. Bolo by to v nadväznosti na činnosť našej mestskej polície a chránenej dielne. Tú máme v činnosti 24 hodín denne, teda by sme to vedeli zosieťovať a včasnejšie reagovať na niektoré problémy týchto skupín obyvateľstva.
Hnúšťa je okrem iného centrum športu. Nehovoríme len o volejbale, ktorý je tu naozaj silný, ale máme aj ďalšie aktívne kluby. Ako mienite podporovať našich športovcov?
Sám som bývalý aktívny športovec – volejbalista, takže mi je to blízka oblasť. V meste sa každoročne snažíme zvyšovať nielen priame financie na šport, ale tiež skvalitňovať podmienky, napríklad v rámci ihrísk. V meste máme dve herné plochy s umelým povrchom, futbalové ihrisko a športovú halu, ktorá je permanentne využívaná.
Rád by som pripomenul, že projektovo i so žiadosťou sme pripravení na ďalšie športovisko s umelou trávou, ktoré by stálo na Klokočovej, pri ZŠ. Futbalistom by tiež veľmi pomohol umelý trávnik, pretože teraz máme len hlavnú hraciu plochu, na ktorej v podstate trénujú všetci a tým pádom je ťažko skúšaná. Preto sa chcem na túto tému pozrieť spolu so Slovenským futbalovým zväzom. Sme tiež v hre o malý zimný štadión v rámci projektov Slovenského zväzu ľadového hokeja. V meste máme máme tiež zrekonštruovanú jednu telocvičňu a oprava tej druhej je finančne schválená dotáciou od Ministerstva školstva SR. Čaká sa len na jej realizáciu.
Športových klubom v meste máme naozaj hojne a pokiaľ to bude dovoľovať ekonomická situácia, chceme ich aj naďalej čo najviac podporovať, lebo financie od sponzorov sa v našich podmienkach získavajú ťažko. Keďže v týchto kluboch je veľa mládeže, považujem za povinnosť samosprávy podchytiť ju a podporiť.
Nerozprávali sme sa zatiaľ o kultúre. Počas posledných rokov sa ju v Hnúšti podarilo pekne naštartovať, obnovila sa napríklad činnosť bábkarov, začal fungovať detský divadelný súbor, oživil sa detský folklór a úspešnými sú aj dospelí ochotníci. Čo zamýšľate zlepšiť v tejto oblasti?
Kultúru v meste vnímam naozaj veľmi pozitívne a každý rok v nejakom smere napreduje. Všetko samozrejme závisí aj od finančných prostriedkov, ale v našom Mestskom kultúrnom stredisku (MsKS) je kolektív, ktorý naozaj odvádza dobrú prácu.
Okrem každoročných podujatí skúšajú priniesť aj akcie zvonka, ktoré sú o niečo finančne náročnejšie. Niekedy sa vydaria, inokedy menej, ale myslím si, že je našou povinnosťou priniesť do mesta aj takúto celoslovenskú kultúru a postupne naučiť ľudí, aby chodili i na takéto predstavenia.
V budúcnosti by sme k ďalšiemu zlepšeniu podmienok na kultúru chceli prispieť aj investičnými akciami, napríklad rekonštrukciou prístavby kultúrneho domu. Tá je už v štádiu projektovej prípravy, na ktorú sme dostali peniaze z akčného plánu. Mali by sme záujem v rámci Miestnej akčnej skupiny (MAS) Malohont uchádzať sa o prostriedky na samotnú rekonštrukciu tejto stavby.
Hnúšťa by tak znovu mala reprezentačnú sálu, nielen na plesy, stužkové a podobne, ale bola by to vlastne taká menšia kongresová hala, kde by bol priestor zodpovedajúci súčasným štandardom.
Ďalšou veľkou akciou, ktorú robíme tiež cez akčný plán, je Petrivaldského vila. Bol by som rád, keby sa nám na ňu podarilo spraviť projektovú dokumentáciu, ktorá už je vo vizuálnej podobe. Po rekonštrukcii by vila mohla patriť pod MsKS a bola by v nej napríklad expozícia venovaná Jankovi Franciscimu-Rimavskému a umiestnené turistické informačné centrum. Mali by tam byť aj priestory vhodné na stretávanie, besedy a podobné účely.
Podstatnou témou prakticky pre všetkých ľudí je infraštruktúra. Mnohí z nás využívajú cesty a vlastne všetci chodíme po chodníkoch. Pokiaľ budete pokračovať vo funkcii primátora, ktoré konkrétne lokality plánujete zrekonštruovať?
Ak ideme v smere od Rimavskej Soboty a začneme Likierom, tak tam by sme chceli riešiť ulicu oproti benzínovej čerpačke. V zlom stave je aj Horná ulica. Ich obnovu máme v pláne a malo by sa to dostať aj do rozpočtu. Narážame ale na problém kanalizácie, ktorú tam možno budeme robiť – aby sme nevyasfaltovali niečo, čo snáď už o rok budeme musieť rozkopať. Myslím si však, že v priebehu prvého polroka 2019 už v tejto súvislosti budeme vedieť, na čom sme, a podľa toho sa zariadime.
Niektoré komunikácie treba dobudovať aj v rámci Kolónie, napríklad jej prepojenie s časťou, kde je individuálna bytová výstavba, teda ulica Janka Kráľa. V rámci mesta sú v zlom stave ulice Kraskova a Železničná. Keď ideme smerom na Tisovec, tak vo vstupnej časti Hačava-Skálie je cesta tiež v zlom stave a preto aj tú máme v pláne rekonštruovať. Podobne ako v minulých rokoch, aj v budúcnosti budeme pokračovať v rekonštrukcii chodníkov, opravách výtlkov a postupne riešiť bezbariérovosť infraštruktúry v meste.
Keďže v meste sa zvyšuje i počet áut, musíme sa zamýšľať nad hľadaním možností na rozšírenie parkovacích miest, najmä na Klokočovej či Nábreží Rimavy. Máme napríklad vytypovaný priestor na Klokočke, kde by sme vedeli postaviť okolo 50 až 70 nových parkovacích miest.
V neposlednom rade máte medzi prioritami aj cestovný ruch. Hnúšťa je súčasťou krásneho kraja, v širšom okolí je napríklad veľa gotických kostolov a ďalších pamiatok, ale tiež možnosti na lyžovanie. Máte konkrétne plány v tejto oblasti?
Kraj tu máme naozaj nádherný a máme aj bohatú históriu. Mesto je aktívnym členom MAS a myslím si, že sa v rámci celej Rimavskej doliny aj v tejto súvislosti podarí pozdvihnúť cestovný ruch a budú sa robiť viaceré projekty. Možno menšieho rázu, ale viditeľné. Som presvedčený, že aj v predchádzajúcom období sa v tomto zmysle spravil pekný kus práce.
Zo spomínaných menších projektov sú dnes v móde napríklad rozhľadne. Mne osobne by sa veľmi páčila rozhľadňa na Sinci, ktorá by bola isto prínosom. Tým by bola aj už spomínaná Petrivaldského vila, ktorá by po rekonštrukcii mala byť infocentrom pre celú severnú časť okresu.
Veľmi radi by sme sa zapojili aj do projektov cyklotrás. Chcel by som sa zasadiť o vytvorenie mestského okruhu takejto cestičky pre cyklistov, s napojením do Klenovca. Samozrejme, ideálne by bolo, keby sme cyklotrasu mali až do Rimavskej Soboty a v prípade možnosti sa tomu nebránim. Chcem však byť realista a keby sa nám v prvej etape podarilo zrealizovať cestičku pre cyklistov a korčuliarov do Klenovca, aj s nejakými oddychovými zónami, myslím si, že by to bolo pekné dielo.
Hnúšťa je v regióne výnimočná tým, že ako jediná má vlastnú skládku odpadu. Aké s ňou máte do budúcnosti plány?
Čo sa týka odpadového hospodárstva, máme snahu pokračovať v prevádzkovaní skládky, aj keď sme na takom rázcestí, keďže Európska únia kladie dôraz skôr na spaľovanie na úkor skladovania odpadu. Preto musíme zvážiť, či sa pustíme do tretej etapy rozšírenia našej skládky, aby sme trebárs po piatich rokoch nedostali nejaký zákaz skládkovania a vynaložené financie by potom neboli zužitkované efektívne.
Cez Envirofond mienime zlepšiť situáciu ohľadom kontajnerov a ich stanovíšť. Máme už tiež podaný projekt na zberový dvor. V dohľadnej dobe by mali byť dokončené verejné obstarávania na nové kontajnery na biologicky rozložiteľný odpad, ktoré dostanú obyvatelia rodinných domov. Potrebné je tiež zvýšiť podporu a osvetu významu separácie odpadov v meste.
Chceli by ste na záver nášho rozhovoru niečo občanom odkázať?
Snažil som sa a aj sa snažím byť nápomocný všade tam, kde je to potrebné. V tom chcem naďalej pokračovať. Písať teraz, komu a kedy som pomohol, by bolo na dlho. Voľby sú raz za štyri roky a je to istá výpoveď ľudí o tom, ako samosprávu a primátora vnímajú. Za posledné obdobie sa v Hnúšti spravilo niekoľko pekných projektov, pochopiteľne, nikto nie je všemocný a viem si predstaviť, že sa mohlo spraviť ešte niečo viac – a to je aj moja výzva, pokračovať aj do budúcnosti.
V súčasnej trhovej ekonomike musia mnohí manažéri zvládať v rámci svojho pracovného pôsobenia viacero funkcií, preto nevidím problém ani v tom, že i ja zastávam viaceré funkcie – všetky sú naviazané na výkon verejnej funkcie. Veď je to voľba ľudí a ja to rešpektujem a akceptujem. Robím všetok pre to, aby výkon mojich funkcií bol vyvážený a priniesol maximálny prospech nielen pre našich občanov, ale tiež pre náš región. Všetko je v ľuďoch, v mojom tíme, v dobrej osobnej zodpovednosti, a dovolím si vyjadriť presvedčenie, že ja takýto úspešný tím mám.
Je tu perspektíva do budúcnosti a to množstvo rozpracovaných projektov, o ktorých možno ľudia ani nevedia, svedčí o tom, že máme skúsenosti, možnosti a aj chuť, aby sme ich ďalej realizovali a tým skvalitnili život občanom nášho mesta.
Ja beriem voľby s veľkou pokorou. Vždy hovorím, že ľudia si vyberú, a ja tento výber budem vždy rešpektovať.
